Často sa stretávame s tým, že ľudia majú od coursingového športu nejaký súbor očakávaní, ktoré sa však nie vždy zhodujú s realitou. V tom okamihu sa otvára priestor pre sklamanie, poprípade šírenie dezinformácií. Pozrime sa preto na nasledujúce tri body.

1. Coursing je šport, resp. je to pracovná aktivita pre psa – v našom prípade imitácia skutočného lovu zrakom na drobnú korisť pre chrty, ktorý je v našich končinách zákonom zakázaný. Preto máme coursing, aby sa aj naďalej mohli udržiavať pracovné vlastnosti chrtov. Práca pre psa znamená, že musí mať v sebe vlohy a mnohému sa musí krok za krokom naučiť. Práca tak isto znamená aj zodpovednosť za výsledok. Preto nemožno brať dostihový šport ako prosté vybehanie sa psa. Na to nám poslúži lopta, psí kamaráti, bicykel, či vlastné nohy. Ale coursing za to stojí, pretože každý pes je pracovitý tvor a má rád úspech. Takisto je pre majiteľa požehnanie vidieť na svojom psovi dobre odvedenú prácu.

2. Coursing neslúži na naberanie kondície, či formovanie línie psa. V istých prípadoch, najmä pred závodom, sa používa konkrétny typ tréningu na pripravenie svalstva na vrcholový výkon (šprinty do vrchu). Vo všeobecnosti však musí byť pes na coursing/dostih už kondične pripravený vytrvalosťou. Bez nej organizmus psa šprintovú záťaž neunesie, najmä na dlhšie trate v rozmedzí cca kilometra. Pes, ktorý nebude vládať, nebude mať z aktivity radosť. Budovanie kondície psa nemôže byť v žiadnom prípade postavené výlučne na behaní na dráhe. Pre prípravu sa naopak používa niekoľko vytrvalostných tréningov do týždňa vo forme klusu, vhodne prestriedaných relaxáciou a nakoniec, vrchol prípravy – coursing/dostih. Stojí to za to, pretože pohľad na sviežeho psa, ktorý práve prešprintoval dráhu dlhú cez kilometer je povznášajúci.

3. Prečo sa nebehá častejšie? Pretože to nie je potrebné. Pre psa stačí tento typ aktivity max. raz do týždňa. Vravíte si, ale pes chce šprintovať. To určite áno, pustite ho v bezpečnom priestranstve s jeho psími kamarátmi. Beh za návnadou a hravý beh sú dve rozdielne veci na telo aj psychiku psa. V druhom rade, ako sme už spomenuli, coursing je šport a väčšina psov to veľmi dobre vie, tak isto vie odlíšiť túto náhradnú prácu od skutočnej. Preto sa musíme starať o to, aby sme psa aktivitou nepresýtili. Vieme, že chrty veľmi radi premýšľajú. Stratenú motiváciu budeme naprávať pomerne komplikovane a otázka, čo so psom, ktorého prestal baviť šport bude určite pálčivejšia ako tá, prečo sa nebehá tri krát týždenne. Beh za umelou návnadou má byť pre psa vrchol, odmena. Ako sa môže tešiť na niečo, čo má „každý druhý deň“? Stojí za to čakať. Uvidíte tú neskrotnú motiváciu, hru srdca a svalov, namiesto psieho povzdychu, „Toto už poznám.“

Lucia Klaučová